Zjednodušene povedané, ak do zdravotníctva pritečie viac peňazí, je jasné, že úžitok z toho musí mať koncový užívateľ, a tým je pacient. Logické, nie?
Logické, skúsenosti vo svete tomu napovedajú, viď obrázok nižšie.
Slovenská realita je však iná. Patríme medzi krajiny, ktoré v posledných rokoch najviac zvýšili svoje výdavky na zdravotníctvo, za posledných desať rokov až o 50 percent. Stále však nedosahujeme a ani sa len nepribližujeme k tomu, koľko vynakladajú na zdravotníctvo krajiny EÚ alebo vyspelé krajiny OECD.
Sú pacienti u nás z roka na rok spokojnejší? Súdiac podľa pacientskych dotazníkov o spokojnosti s hospitalizáciou, žiaden zásadný posun k lepšiemu nevidieť. A ak ide o objektívne ukazovatele, počnúc odvrátiteľnou úmrtnosťou až po roky prežité v zdraví, Slovensko sa v porovnaní s ostatnými krajinami nijako nezlepšilo.
Pri pátraní po vysvetlení je potrebné si položiť zásadnú otázku, a síce, do čoho sme investovali zdroje a najmä peniaze. Celkové výdavky v slovenskom zdravotníctve rástli napríklad pre oddlžovanie veľkých nemocníc. Likvidovali sa tým výsledky zlého hospodárenia a neefektivity. A zvyšovanie kvality či bezpečnosti pacienta ostalo bokom.
Investície do zdravotníctva prichádzajú aj cez eurofondy. Je to nemalá suma, ročne desiatky až stovky miliónov eur. Ani tieto zdroje však neprispievajú ku zvyšovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti tak, ako by mohli. Informovaný optimista, ergo pesimista, si povie, veď ako by aj mohli prispieť, keď mnohé z eurofondových dotácií neboli spotrebované pre blaho verejnosti, ale v prospech konkrétnych jedincov.
Veľký balík peňazí v posledných rokoch išiel na zvyšovanie miezd. Pomôže viac, ak by sme radikálnejšie investovali do ľudí formou zvýšenie platov zdravotníkov? S platovým automatom či bez neho, je preukázané, že platy samy o sebe nemajú potenciál zvyšovať kvalitu liečby, a tým pádom aj spokojnosť pacientov.
Inými slovami, či budú rásť výdavky na platy v zdravotníctve o dve, päť či desať percent ročne, na kvalitatívnych výsledkoch slovenského zdravotníctva sa to až tak neprejaví. No treba pripustiť aj opačný argument. Ak by platy zdravotníkov nerástli, prípadne ak by klesali tak, že to demotivuje lekárov a ich počet by výrazne klesol, to by priamy vplyv na kvalitu pravdepodobne malo.
Kam by teda mali smerovať investície do zdravotníctva? Moderné zdravotnícke systémy sa zameriavajú na tri oblasti a práve tam majú smerovať podľa odborníkov najväčšie zdroje. Tie tri oblasti zrkadlia demografický vývoj aj vývoj chorobnosti. Žijeme totiž v ére chronických chorôb, práve na ich liečenie už čoskoro vynaložíme približne 80 percent všetkých disponibilných zdrojov v zdravotníctve.
Ak by ste v tom nemali jasno, ku chronickým ochoreniam sa radí cukrovka, na ktorú dnes trpí či má na ňu nábeh zhruba 400-tisíc obyvateľov Slovenska. Ešte viac je pacientov s hypertenziou (milión liečených hypertonikov a ďalší milión s nábehom na hypertenziu). Mimochodom, určite ste už počuli, že vysoký krvný tlak patrí u nás spolu so srdcovými príhodami k najväčším zabijakom. Nasledujú chronické ochorenia dýchacích ciest, teda alergie a astmatické ochorenia, ale rovnako tak aj duševné ochorenia, ako je depresia a podobne.
Oblasti teda poznáme. Čo konkrétne treba robiť? Na začiatok stačí položiť si tri kľúčové otázky:
Ako je možné predchádzať chronickým chorobám?
Ako vyhľadať jedincov, ktorí majú najvyššie riziko prepuknutia alebo významného zhoršenia svojej choroby?
Ako im efektívne pomôcť udržať ochorenie pod kontrolou, a tak zabrániť jeho ďalšiemu rozvinutiu?
Keď nájdeme odpovede na tieto tri otázky, a tých správnych odpovedí môže byť aj viac než tri, budeme vedieť, kam smerovať peniaze v slovenskom zdravotníctve. Pre spokojnosť pacientov.
