Zníženie nadmerného predpisovania antibiotík nie je pre Dôveru nová téma. Dlhodobo o nej hovoríme s lekármi a dnes už časť z nich odmeňujeme podľa toho, ako predpisujú tieto lieky.
Spotrebu antibiotík sme interne analyzovali z mnohých uhlov pohľadu. Jeden z nich hovorí o tom, koľko eur ako zdravotná poisťovňa vynakladáme na antibiotiká v jednotlivých slovenských okresoch. Vychádzali sme z údajov od všeobecných lekárov a od lekárov v ambulantnej pohotovostnej službe v období od apríla do septembra 2018. Tento pohľad môžeme pokojne spojiť so spotrebou antibiotík (nezistili sme zásadné odchýlky v predpisovaní drahších liekov).
Už na prvý pohľad je na mape vidieť, že náklady na antibiotiká v jednotlivých regiónoch zďaleka nie sú podobné, hoci medicínske dôvody na to neexistujú. Čím tmavší odtieň, tým sú priemerné náklady na antibiotiká (vážený priemer) na jedného poistenca v okrese vyššie.
Prečo je to tak?
Pýtali sme priamo lekárov, ktorí lieky predpisujú. Uvádzajú štyri hlavné dôvody:
Nátlak pacientov. Práve pacienti sú tí, ktorí vyžadujú od lekárov predpísanie antibiotík, hoci na to nie je dôvod. Podľa štúdie Health Protection Agency až 97 percent pacientov, ktorí požiadajú o predpis liekov, ich aj dostane.
Ambulancie pohotovostnej služby. Pacienti často „idú po antibiotiká“ na pohotovosť aj vtedy, keď im ich všeobecný lekár odmietne predpísať. V pohotovostnej ambulancii sa potom opakuje scenár podľa bodu 1 a niekedy dôjde zo strany pacientov aj ku klamstvám.
Účelnosť preskripcie a dostupnosť lekárov v regióne. Účelnosť predpisovania liekov je témou samou o sebe. Dostupnosť lekárov nám hovorí o tom, že aj rozmiestnenie lekárov v regióne má vplyv na to, či pacient bude niekoľko kilometrov cestovať k špecialistovi alebo ho bude liečiť jeho všeobecný lekár.
Ekonomická sila regiónu. Počet návštev u lekára súvisí aj so silou ekonomiky alebo s mierou nezamestnanosti v regióne. V prípade ekonomicky vyspelejších regiónov pacienti s chrípkou alebo inými bežnými ochoreniami vyhľadávajú lekárov menej (dovolenka, práca z domu, „sick day“) ako v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou. Menej návštev v ambulancii znižuje pravdepodobnosť, že pacient dostane liek na predpis – napríklad antibiotiká.
Neopodstatnené užívanie liekov nemá vplyv len na antibiotickú rezistenciu, ale aj na finančné prostriedky verejného zdravotného poistenia a peňaženky pacientov. Pri spätnom pohľade na naše dáta sme zistili, že len v roku 2017 sme zaplatili milión eur za antibiotiká predpísané na vybrané infekcie horných dýchacích ciest, pri ktorých je predpis antibiotík až na pár výnimiek úplne zbytočný. Za 260-tisíc balení takto predpísaných liekov pacienti doplatili ďalších 560-tisíc eur.
V žiadnom prípade nechceme hovoriť lekárom, ako majú liečiť. Je to ich výlučná kompetencia, tou našou sú úhrady za zdravotnú staroslivosť. Z údajov o platbách sme však zistili zaujímavé informácie o spotrebe antibiotík a preto na ne upozorňujeme.
