Každý rok zaplatíme 72 miliónov eur za lieky zbytočne. Prečítajte si prečo

Autor: Martin Kultan | 12.11.2018 o 15:48 | (upravené 12.11.2018 o 15:55) Karma článku: 4,25 | Prečítané:  1917x

Nedávno som zachytil blog prezidentky Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu s názvom Vyliečia úspory na liekoch slovenské zdravotníctvo. Moja reakcia v deviatich bodoch.

Cítim zodpovednosť voči našim poistencom a našim zástupcom v kategorizačných komisiách a radách a preto chcem verejne pomenovať a zdieľať súvislosti s kategorizáciou liekov. Bude to dlhšie čítanie, no verím, že pútavé.

V súčasnosti na Slovensku platí legislatíva, ktorá Ministerstvu zdravotníctva SR ukladá povinnosť (nie možnosť) rozhodnúť vo veci revízie úhrad liekov tak, ako to namieta naša zdravotná poisťovňa. Táto legislatíva v podobe vyhlášky a zákona platí od roku 2011 a má sa vykonávať každý štvrťrok. Ministerstvo odvtedy rozhodlo vo veci revízie úhrad jeden jediný raz a to konkrétne v októbri 2017 na podnet Dôvery.

Námietka, ktorá momentálne rezonuje v médiách, predstavuje ročnú úsporu 72 miliónov eur. Áno, dobre čítate, v našom zdravotníckom systéme by bolo len za jeden rok o 72 miliónov eur viac, keby si ministerstvo v tomto ohľade robilo robotu tak, ako káže zákon.

A ak to prepočítame na obdobie od roku 2011, nečinnosť ministerstva zdravotníctva nás pripravila o pol miliardy eur! To je na tom slovenské zdravotníctvo tak dobre, že mu tieto peniaze nechýbajú? Nezaslúžia si slovenskí pacienti namiesto prizerania sa, ako ministerstvo zdravotníctva potichu konzervuje súčasný stav, radšej nové, moderné nemocnice? Alebo lepší prístup k novým inovatívnym liekom? Nezaslúžime si lepšiu zdravotnú starostlivosť?

Dlhodobo sa jej dožadujeme a dokonca máme riešenie ako sa dopracovať k tak obrovskému balíku peňazí. Balíku, ktorého by sa mali farmafirmy (výrobcovia liekov) bez slova dokázať vzdať, keďže od roku 2011 si na nesprávnom určení cien pre slovenských pacientov už zarobili dosť. Namiesto toho sa v médiách rozoberá, či je revízia úhrad a následné šetrenie legitímnym nástrojom. Tak si to vyjasnime:

  • áno, je legitímnym nástrojom,
  • áno, je to cesta k obrovskému balíku peňazí, za ktoré sa dnes dá postaviť niekoľko  nových nemocníc,
  • áno, je to spravodlivé ohodnotenie liekov, ktoré sú dnes uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia. Legislatíva jednoznačne hovorí, že úhrada lieku za jednotku vyliečenia má byť vždy rovnaká. 

Teraz zopár poznámok k niektorým konkrétnym tvrdeniam v blogu pani prezidentky.

1. tvrdenie:

 „Táto správa prichádza v čase, keď rezonujú príbehy (najmä onkologických) pacientov, ktorí sa k svojej liečbe vôbec nedostali, pretože im ju zdravotná poisťovňa neschválila.“

V tomto prípade ide o lieky, ktoré nesplnili zákonné podmienky nákladovej efektívnosti, a teda sú oficiálne mimo kategorizácie. Inými slovami, oproti iným liekom, vzhľadom na svoju cenu, zďaleka neprinášajú dostatočný prínos našim pacientom. Alebo aj preto, že výrobca ani nepožiadal o zaradenie do kategorizácie, aby tak nemusel priznať oficiálnu cenu, ktorá sa za štandardných okolností reguluje a publikuje.

A mimochodom, sú to samotné farmafirmy, ktoré si vylobovali zmeny hraníc prevalencie pre tzv. orphan lieky, čo je v súčasnosti čierna diera bez pravidiel a reálneho posudzovania týchto liekov. Takže, ak platí schéma, že budeme mať viac dostupných orphan liekov, musí sa šetriť niekde inde.

2. tvrdenie:

 „O tom, kam peniaze z úspor pôjdu, však reálne nemáme ani šajnu. Zákon totiž neurčuje, že ušetrené peniaze musia ísť naspäť do zdravotníctva. Môže sa tak pokojne stať, že pôjdu na obrnené transportéry alebo stíhačky. V tom lepšom prípade do zadlžených nemocníc, u ktorých však tiež nevieme, kde presne skončia.“

Toto tvrdenie buď vychádza z absolútnej neznalosti systému, ak nie je priamo klamstvom. V tomto prípade je totiž úplne jednoznačné, že ide o úsporu v systéme zdravotníctva. Nikde inde tieto peniaze nemôžu ísť, môžu sa použiť len v súlade s platnou legislatívou v oblasti zdravotníctva. Teda ide o peniaze, ktoré sa tak či tak použijú na zdravotnú starostlivosť, len sa rozdelia iným pacientom, alebo sa použijú na iné lieky a intervencie. V skratke, pri revízii úhrad peniaze ostávajú v zdravotníctve. 

3. tvrdenie:

„Štát má, samozrejme, právo stanovovať aj revidovať výšku úhrad za lieky. Tento proces by však mal byť transparentný a odborný, aby prihliadal nielen na ekonomické, ale aj medicínske kritériá.“

Tento proces je úplne transparentný, za rovnakú jednotku rovnaká úhrada. Netransparentný je súčasný stav, keď nikto nevie prečo za jeden miligram tej istej účinnej látky platíme jednému výrobcovi päť eur a inému desať eur.

Navyše, o transparentnosti hovoria firmy, ktoré majú dlhodobo problém priznávať, aké majú ceny v zahraničí. Dokonca opakovane tvrdili, že ich zmluvy so zdravotnými poisťovňami musia byť neverejné (nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí). Ale prečo? Aby mohli poisťovniam dávať nejaké znížené ceny oproti verejne publikovaným cenám?

4. tvrdenie:

„Načo potom existuje kategorizačná komisia, ktorá posudzuje nákladovú efektívnosť a medicínsky prínos liekov? Práve kategorizačná komisia má posúdiť, či liek vstúpi do systému úhrad, a to na základe pomeru jeho nákladovej efektívnosti a medicínskeho prínosu.“

Kategorizačná komisia je, žiaľ, dlhodobo najslabším a najmenej transparentným článkom systému. Je to viac politický ako odborný orgán, nezriedka s hlasovaniami bez kvalitných zdôvodnení a objektívnych odborných argumentov. Z hľadiska právomocí je to len poradný orgán a zástupcovia zdravotných poisťovní v ňom majú menšinu. Avšak Kategorizačná komisia je úplne ideálna ako univerzálny maskovací objekt vždy pre tú stranu, ktorej sa to práve hodí. Teraz napríklad pre firmy, ktoré ju používajú ako argument proti dodržiavaniu platnej legislatívy.

5. tvrdenie:

 „Ak sa raz stanovia pravidlá hry, všetci ich majú dodržiavať a rešpektovať.“

 Aspoň v tomto bode s autorkou blogu absolútne súhlasím. Preto sa pýtam, ako je možné, že nikto z farmaceutického priemyslu nepodal od roku 2011 ani jednu jedinú námietku voči tomu, že Ministerstvo zdravotníctva SR nekoná vo veci revízie úhrad v súlade s platnou legislatívou? Nevadí vám, že ste nepomohli slovenským pacientom dostať sa legitímnou cestou k polmiliardovému balíku a následne tak k novým inovatívnym liekom, ktoré dnes už mohli byť uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia?

6. tvrdenie:

 „Ak by sa už revízia mala uskutočniť, mala by v prvom rade prihliadať na odborné, medicínske kritériá.“

V prvom rade sa revízia musí vykonávať podľa zákona, vyhlášky alebo inej platnej legislatívy. Toto nie je rezort armády, kde (údajne) platí, že rozkaz je nadradený zákonu. Toto nie je umenie, keď je dôležitý vkus, dobrý pocit. Zákon je zákon a ten sa dodržiavať musí. Obzvlášť, ak to má dopady v miliónoch eur na verejné zdroje.

Samozrejme, každý zákon sa dá v civilizovanom štáte meniť a aktualizovať tak, aby bol zmysluplný, správny, odborný (a aby podporoval politické ciele tej - ktorej garnitúry). Tak to urobilo aj Ministerstvo zdravotníctva SR, keď vydalo novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov platnú od 1.1.2018, v ktorej okrem iného upravilo výpočet úhrady kombinovaných liekov – a to tak, že sa tento prepočet vzťahuje na všetky lieky zaradené v kategorizačnom zozname, nie len na perorálne liekové formy. Opäť sa pýtam, prečo priemysel ani raz nenamietal, že si ministerstvo zdravotníctva neplní svoju povinnosť vo veci revízie úhrad kombinovaných liekov?

Dôvera nespochybňuje ani nenamieta medicínske opodstatnenie liekov, ktoré sú v kategorizačnom zozname zaradené. Dôvera namieta, že platiť by sme mali za jednotku vyliečenia resp. liečenia vždy rovnako. Teda len požadujeme, aby sa v praxi uplatnil súčasne platný zákon a vyhláška.

7. tvrdenie:

 „Súčasný návrh z dielne Dôvery však v rámci jednotlivých referenčných skupín porovnáva nielen rôzne sily liekov, ale aj lieky na rôzne diagnózy.“

Áno a tak je to správne. Veď vždy ide o rovnaké liečivo aj liekovú formu. Ako príklad uvádzam liečivo ibuprofén a liekovú formu tablety. Ibuprofén stojí rovnako, či už sa podáva na zníženie teploty alebo na tlmenie bolesti. Alebo sa snáď snažíte presvedčiť občanov tejto republiky, že ten istý ibuprofén na zníženie teploty stojí vo výrobe viac ako úplne identický ibuprofén na tlmenie bolesti?

8. tvrdenie:

 „Iný príklad neodborného porovnávania liekov je pri pacientoch s pľúcnou artériovou hypertenziou (PAH). Podľa návrhu Dôvery je do rovnakej referenčnej skupiny zaradený liek s rovnakým názvom, ale s inými silami (5 mg a 10 mg). Pre začiatočnú fázu liečby je nevyhnutná liečba liekom s 5 mg. Poisťovňa však navrhuje, aby cena bola určená podľa lacnejšej alternatívy: 10 mg. Vzhľadom na liekovú formu však nie je možné 10 mg tablety deliť. Pacient, ktorý v úvode potrebuje 5 mg dávku, teda bude musieť doplácať viac ako 1 000 eur.“

Ide o liečivo, ktoré obsahuje aj liek Viagra, avšak v upravenej (nižšej) dávke. Ide o tablety bielej a nie modrej farby s asi 300-násobne vyššou cenou. Presne toto je dokonalý príklad extrémne predraženého lieku len preto, že sa preň  našli aj nové indikácie.

Nie je mi jasné, prečo by sa za 5 mg malo platiť viac ako za 10 mg. Aj tu platí, že za jednotku vyliečenia, resp. liečenia pacienta jedným liekom máme platiť vždy rovnakú sumu bez ohľadu na to, či ide o 5 mg alebo 10 mg.

9. tvrdenie:

 „Ak ministerstvo zdravotníctva takýto návrh podporí, prenesie bremeno nákladov zdravotných poisťovní na plecia pacientov. Pacienti s vážnymi ochoreniami, ktorých život závisí od liečby, budú postavení pred významné navýšenie doplatkov len preto, že zdravotná poisťovňa z dôvodu úspor navrhuje ako základ svojej ochoty platiť len najlacnejší liek. Nejde pritom len o pacientov s autoimunitnými alebo zriedkavými ochoreniami. Pocítia to aj epileptici alebo cukrovkári. Pre pacientov s diabetom bude zníženie úhrady znamenať zvýšenie doplatkov v priemere o 164 percent.“

Takáto situácia môže nastať len v prípade lieku, ktorý bol doteraz bezdôvodne predražený a výrobca nechce znížiť jeho cenu na férovú úroveň.

Pani autorka blogu, chápem vaše obavy, že sa nakoniec nájdu výrobcovia, ktorí budú vďační za tých sedem dlhých rokov ministerskej nečinnosti, počas ktorých si dostatočne zarobili a povedia si, že je načase oplatiť to aj pacientom a ceny znížia. Chápem, obávate sa, že pacientom sa bude viac predpisovať liek s totožnou, rovnakou účinnou látkou, ale lacnejší a bez doplatku pre pacienta. A tým celkom logicky prídete o podiel na trhu a  iné výhody, ktoré vám doteraz z predaja takto predražených liekov plynuli.

Namiesto neustáleho boja, ktorý nikdy doposiaľ neviedol k ničomu konštruktívnemu, by som od vás očakával, že radšej pristúpite k serióznym rokovaniam a návrhom, čo inovatívne viete a chcete ako farmaceutický priemysel ponúknuť slovenskému pacientovi. Dôvera je a vždy bola partner ochotný spolupracovať a inovovať všetko, čo našim poistencom pomôže. Od nás je toto garancia predvídateľného správania sa a férového jednania aj do budúcnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Výzvy realitného trhu

Lacno a nevkusne. Po rokoch úpadku hľadáme, v čom sme vynikali

Vracajú sa architektonické súťaže.

Covid automat: Slovensko zostáva bez čierneho okresu

Pozrite si nové rozdelenie okresov v covid automate.


Už ste čítali?